photo taken @ Budapest railway station
Ladislav Laykou Gallay

Exkurzia do Poľska

Pridaný pred 7 rokmi | 07. November 2010 | Prečítaný 2286-krát | Komentáre 3

V rámci školského zájazdu som v dňoch 3.11. - 5.11.2010 spolu s mojimi spolužiakmi a inými študentami našej školy absolvoval exkurziu do Poľska. V cene zájazdu bola návšteva koncentračného tábora v  Osvienčime, ubytovanie v meste Krakov, jeho prehliadka,návšteva soľnej bane vo Vieličke. Táto pomerne známa kombinácia miest priniesla aj mne niekoľko zážitkov.

Odchádzali sme v stredu skoro ráno o 6:25 spred školy. Počas cesty sme mali asi dve zastávky. Do Poľska sme prešli cez hraničný priechod Skalité. Od pani sprievodkyne sme sa dozvedeli niekoľko zaujímavostí o Poľsku - aj z geografickej aj z historickej stránky. Asi najdôležitejšie slovíčko, ktoré treba poznať je "kantor" a znamená "zmenáreň". Tých bolo v tejto krajine požehnane. Nebolo miesta, kde by ste na ne nenarazili. Aspoň nebol problém s výmenou eur, takže aj keby ste to doma nestihli, nie je problém. Jazda po Poľských cestách bola veľmi zaujímavá. Kruhové objazdy sú tu častejšie ako obyčajné križovaky. Pomaly každá dedinka mala aspoň tri tieto objazdy. Cesty teste za hranicami boli skôr ukážkovou dopravnou komunikáciou než typickým Poľským znakom. Občas došlo aj ku dosť kurióznym situáciam, kedy náš autobus išiel po vozovke so šírkou pár metrov. Od ľavej krajnice sme mali priestor, ktorý by sa dal prejsť dvoma krokmi a ono si to tadiaľ v opačnom smere šinul obrovský kamión aj s prívesom. Keď sme videli ako popri nás prešiel, nechápali sme. Neskôr nás ešte tadiaľ predbehlo ešte jedno auto. Jeho vodič nemohol mať absolútne žiadny prehľad o vozidlách idúcich v protismere.

Osvienčim

Arbeit macht frei
Osvienčim
Hoci jazda v Poľsku je miestami veľmi pomalá a to jednak kvôli stavu ciest a jednak kvoli pomalým vozidlám ako traktory, prišli sme do Osvienčimu načas. Musím povedať, že nebolo to až také hrozné, ako som očakával. Možno aj preto, že to miesto nebolo veľmi veľké a stálo tam veľa budóv. Kopa informačných tabúľ a všetkého už pôsobili skôr ako múzeum, než autentické miesto, kde zomrelo 1,3 milióna ľudí. Exkurzia tábora Auschwitz 1 trvala 2,5 hodiny. Potom sme sa ešte presunuli približne 2 km ďalej do druhého rozľahlejšieho tábora Brezinka, resp. v nemeckom pomenovaní Birkenau. Toto miesto už pôsobilo viac ako koncentračný tábor - taký ako som si ho predstavoval. Veľké nič, sem tam dve tri budovy, kde bola kopa ľudí natlačená. Zo stajní pre niekoľko koní boli spravené ubytovne pre stovky Židov. Záchody formou diery do zeme. Nemci potiahli železničné koľajnice až priamo do areálu.

BrezinkaPo tomto zážitku sa naša výprava posunula smerom na Krakov. Pred vstupom do mesta sme sa znenazdajky ocitli v kolóne. Obyčajných 12 km sme prešli za necelé dve hodiny (!). Ako sme neskôr zistili, je to v tomto meste skôr pravidlom ako výnimočný stav. Ubytovaní sme boli v študentskom hoteli Junior Krakus. Jednohviezdičkový hotel bol celkom útulne zariadený. Bývali sme v izbách po piatich, ktoré boli ešte rozdelené na dvoj- a trojlôžkovú časť. Každá päťka mala vlastné sociálne zariadenie spolu so sprchovým kútom.

Krakov

Náš raňajší hlad sme uhasili na štýl bufetových stolov. Je štvrtok a pred nami bola prehliadka mesta Krakov. Len čo sme zabočili za roh, opäť sme sa dostali do nekonečnej rady aut čakaúcich a čakajúcich. Z cesty si pamätám jednu križovatku, v ktorej bolo celkom komické keď sme stáli, a autá z druhého smeru sa rútili na bok nášho autobusu. Miestami sa stalo, že sa stretli aj dve oproti idúce autá, z ktorých jedno chcelo isť rovno a druhé odbočiť doľava. Radšej som si do uší pustil hudbu, oprel hlavu o sedačku a relaxoval.

Wawelská katedrála
Zvon
Ako prvé, kam sme sa išli pozrieť do Wawelskej katedrály. Rozľahlé miesto, zdobené obrovským množstvom sôch. Naša cesta viedla až hore do veže, kde sa nachádzalo hneď niekoľko zvonov. O tom najväčšom z nich koluje nikoľko povier. Jedna vraví, že ten, kto sa ľavou rukou dotkne srdca zvona, tomu sa do roka splní jeho želanie. Nesmie ho však nikomu povedať. Z najvyššieho miesta sme po schodoch zliezli do miesta najnižšieho. V podzemí sa nachádza neuveriteľný počet hrobiek. Dostával som pocit, že som sa ocitol v podzemnom cintoríne. Sú tu pochovaní významní panovníci, spisovatelia ako Mickiewicz a dokonca aj bývalý poľský prezident Lech Kaczyński.

Úzkou uličkou sme sa dostali na Hlavné námestie. Rozľahlé námestie štvorcového tvaru je jedným z najväčších v Európe. Nachádza sa tu tržnica, pomník Adama Mickiewicza, malá kaplnka a Mariánsky kostol. Z jeho veže sa každú hodinu ozve charakteristický signál trúbky - hejnal. Mesto platí trúbkara, ktorý zatrúbi na všetky štyri svetové strany. Považujem to za jednu z najmilších tradícii Krakova. Legenda hovorí, že raz ráno v roku 1241, pri tatárskom nájazde na mesto, zasiahol nepriateľský šíp muža trúbiaceho na poplach priamo do krku. To je dôvod, prečo podľa tradície aj dnes je trúbenie useknuté v polovici tónu. Nám sa ho počas našej návštevy podarilo počuť hneď niekoľko krát.

Hlavné námestieV meste sa nachádza aj Galeria Krakowska. Je to nákupné centrum podobné bratislavskému Auparku. Okrem toho sme sa boli pozrieť aj do Schindlerovej továrne známej z filmu Schindlerov zoznam. Avšak kvôli rekonštrukcii a privysokej cene sme sa zdržali len na prízemí. Začala sa posledná časť našej prehliadky mesta Krakow - židovská štvrť. Na dopravu do týchto vzdialenejších miest sme využili turistické prepravné vozy City Tour. Nebola to žiadna nuda. Mladý vodič nám pustil hudbu, spievali sme si, pretekali sa s ostatnými vozidlami, smiali sa a fotili sa. V židovskej štvrti sme sa boli pozrieť do vnútra synagógy. Sprievodkyňa nám povedala niečo o ich spôsobe života. Týmto sme ukončilii druhý deň nášho putovania Poľskom.

Vielička

Soľná baňa vo VieličkeZbalili sme sa a skoro ráno o 8. hodine sme opustili náš hotel. O krátku chvíľu sme prišli do Vieličky - azda najväčšej solnej bani. Po drevených schodoch sme zišli na -54. poschodie. Teraz sme boli vyše 60 metrov pod zemou. Prechádzali sme zrekonštruovanými chodbami, obloženými drevom. Na konci každej chodby sme otvárali veľké drevené dvere. Náš poľský sprievodca bol veľmi zhovievavý. Ako nám bolo povedané, už mal skúsenosti so slovenskými turistami. Rozprával pomaly, používal viac medzinárodné slová a nebránil sa naučiť aj slovenské slová ako napr. "sud". Chodbami boli vždy zakončené obrovskou miestnosťou. Všetky steny boli zo soli. Mali šedú farbu, úplne sa líšiacu od bežnej bielej kuchynskej soli. V bani kedysi žilo 60 koní, ktoré tu mali vlastné stajne a slúžili pri výťahu, ktorý ťahal 750kg balvany soli. Boli oválneho tvaru, aby sa mohli kotúľať po chodbách, čo uľahčovalo ich presun.

Postupne sme míňali rôzne iné chodby, dostali sme sa do obrovského priestoru. Vyzeralo to ako taká menšia katedrála. Dlážka nebola z kachličiek ako sa na prvý pohľad zdalo, ale všetko bolo vytesané do podkladu. Na stenách boli solné obrazy zobrazujúce biblické motívy. V prednej časti bol oltár, zo stropu viseli lustre. Ako sme sa dozvedeli, toto miesto stále slúžilo na duchovné účely. Každú nedelu sa sem výťahom zviezlo niekoľko veriacich. Svadobčania si tu mohli povedať svoje áno.

Vielička - banníkDostali sme sa aj do miestností s jazerami. Svetlá odrážajúce sa od vodnej hladiny tancovali na stenách ako svetlušky. Obrovské stromy mohli byť vysoké aj 36 metrov. Na ich podopieranie sa využívali drevené podpery. Železo by zhrdzavelo, ale soľ drevo konzervuje. Na naše prekvapenie bolo v bani hneď niekoľko bufetov a aj reštaurácia, ktorá mohla slúžiť napr. na stužkové. Kto by to bol povedal, keďže sme už boli 130 metrov pod zemou.

Ku koncu sme sa dozvedeli, že hoci sme už 150 metrov pod zemou, pod nami je ešte ďalších 6 poschodí. Prejdenie bane by nám trvalo asi mesiac. My sme v nej strávili necelé 2,5 hodiny. Bez sprievodcu by sa tu turista mohol stratiť a to aj napriek značeniam, ktoré sú na každom kroku. Na povrch sme sa dostali pomocou dvojposchodového výťahu. Dokopy sa nás viezlo asi 14 ľudí. Cesta trvala podľa môjho zdania ani nie minutu. Týmto sme definitívne ukončili všetky naše poľské aktivity,  nasadli do autobusu a hurá na Slovensko.

Celkovo som mal z toho dobrý pocit. Môžem každému takýto trojdňový výlet odporúčať. Či už autom alebo v rámci nejakého zájazdu. Osvienčim nebol až taký brutálny, ako som očakával. Krakow je nádherné mestečko a baňa vo Vieličke bola svojimi priestormi očarujúca.

Avatar - Jeremyweida
Jeremyweida pred 7 mesiacmi
attraction your website, thanks and keep the kind berth check the latest <a href=http://onlinecasinos-x.com>casino</a> bonus offers, <a href=http://onlinecasinos-x.com/sun-palace-casino/sun-palace-casino.html>sun palace casino</a>
Avatar - Monika
Monika pred 6 rokmi
Velmi prosim Ta date mi informacie v Polsku Osvecin tabor kedy sa otvaraju v dobe od-do a cas? Dik
Avatar - Ajuš
Ajuš pred 7 rokmi
Super popis trojdňového výletu aj s historickámi faktami, mala som pocit, ako by som tam s vami bola...:-)

Zanechať komentár

Prezývka:
E-mail: (nebude zverejnený)
Upozorniť: (v prípade odpovede zaslať upozornenie na Váš e-mail)
Kontrolný kód
refresh
Check code picture
(opíšte znaky z obrázka)
Pre zobrazenie avatarov využívam službu gravatar.